Život Prešova
online
online
Pred 90 rokmi sa narodil Osvald Zahradník, dramatik známy aj mimo SR
16.11.2022 Bratislava
Veľký
Bočkov/Bratislava 16. novembra (TASR) - K divadelnej tvorbe sa Osvald
Zahradník prepracoval cez rozhlasové a televízne diela. Jeho prvou a
hneď aj úspešnou divadelnou hrou bola psychologická dráma Sólo pre bicie
(hodiny) z roku 1972, ktorá mala premiéru v Slovenskom národnom divadle
(SND). V stredu 16. novembra uplynie 90 rokov od jeho narodenia.
Osvald Zahradník sa narodil 16. novembra 1932 vo Veľkom Bočkove na Zakarpatskej Ukrajine vo vtedajšom Československu. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v roku 1951 sa vyučil vo Svite aj za elektromechanika. Po maturite študoval filozofiu a psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.
Štúdium úspešne ukončil v roku 1957 a do roku 1961 pôsobil ako metodik a dramaturg Koncertnej agentúry v Prahe. S písaním začal v 50. rokoch minulého storočia, keď uverejňoval v novinách a časopisoch krátke prozaické útvary.
Od roku 1967 sa venoval aj písaniu rozhlasových hier ako Sviatosť naivity (1967), Návrat (1968), Šok (1969), Vidina (1970), Vražda vo Fermiho ústave (1971) či Portrét neznámej (1971).
V rokoch 1961 - 1971 bol režisérom Československého rozhlasu v Banskej Bystrici a neskôr redaktorom kultúrnej publicistiky Československého rozhlasu v Bratislave. Vedúcim divadelného oddelenia Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky bol v rokoch 1973 - 1976.
Do SND v Bratislave prišiel v roku 1976, pričom ako šéf jeho činohry pôsobil do roku 1979. Od roku 1979 bol činný vo Zväze slovenských dramatických umelcov, pričom v rokoch 1987 - 1990 bol predsedom zväzu. V Slovenskej literárnej agentúre – LITA v Bratislave pracoval v rokoch 1990 – 1991.
Po televíznych hrách Strecha úniku (1971) a Biely autobus (1972) debutoval v roku 1972 ako dramatik na doskách SND so psychologickou drámou Sólo pre bicie (hodiny). V nasledujúcej satirickej hre Zurabája alebo Epitaf pre živého (1973) sa venoval obdobiu slovenských dejín z rokov 1944 - 1945. Tému zo slovenského protifašistického odboja spracoval aj v hre Prekroč svoj tieň (1974).
Do súčasnosti zasadil dej hry Sonatína pre páva (1976), ktorá niesla typické znaky Zahradníkovej autorskej poetiky vyznačujúcej sa konfliktami medzi postavami, čo sa prejavilo aj v ďalších divadelných hrách Návraty (1977), Omyl chirurga Moresiho (1982), Prelúdium v mol (1984), Post scriptum (1985), Polostrovy vianočné (1987), Prominent na úrazovke (1989) a Azyl (1994). Jeho dramatická tvorba prenikla aj na divadelné javiská v Rusku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku či Fínsku.
Medzi jeho známe projekty patrí aj úspešný päťdielny televízny seriál Tridsaťdeväť stupňov v tieni (1975) a televízne hry Passadoble pre infarkt (1981) a Vymodelujem more (1984).
V januári 2003 prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster udelil Osvaldovi Zahradníkovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o rozvoj slovenskej dramatickej tvorby. V tom istom roku získal na XVIII. festivale rozhlasovej hry Bojnice 2003 ocenenie v kategórii pôvodná rozhlasová hra 2001 - 2002 pre dospelých za hry Milénium, Pár-nepár, Únos.
Dramatik Osvald Zahradník zomrel 16. augusta 2017 v Bratislave vo veku 84 rokov.
Osvald Zahradník sa narodil 16. novembra 1932 vo Veľkom Bočkove na Zakarpatskej Ukrajine vo vtedajšom Československu. Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v roku 1951 sa vyučil vo Svite aj za elektromechanika. Po maturite študoval filozofiu a psychológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.
Štúdium úspešne ukončil v roku 1957 a do roku 1961 pôsobil ako metodik a dramaturg Koncertnej agentúry v Prahe. S písaním začal v 50. rokoch minulého storočia, keď uverejňoval v novinách a časopisoch krátke prozaické útvary.
Od roku 1967 sa venoval aj písaniu rozhlasových hier ako Sviatosť naivity (1967), Návrat (1968), Šok (1969), Vidina (1970), Vražda vo Fermiho ústave (1971) či Portrét neznámej (1971).
V rokoch 1961 - 1971 bol režisérom Československého rozhlasu v Banskej Bystrici a neskôr redaktorom kultúrnej publicistiky Československého rozhlasu v Bratislave. Vedúcim divadelného oddelenia Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky bol v rokoch 1973 - 1976.
Do SND v Bratislave prišiel v roku 1976, pričom ako šéf jeho činohry pôsobil do roku 1979. Od roku 1979 bol činný vo Zväze slovenských dramatických umelcov, pričom v rokoch 1987 - 1990 bol predsedom zväzu. V Slovenskej literárnej agentúre – LITA v Bratislave pracoval v rokoch 1990 – 1991.
Po televíznych hrách Strecha úniku (1971) a Biely autobus (1972) debutoval v roku 1972 ako dramatik na doskách SND so psychologickou drámou Sólo pre bicie (hodiny). V nasledujúcej satirickej hre Zurabája alebo Epitaf pre živého (1973) sa venoval obdobiu slovenských dejín z rokov 1944 - 1945. Tému zo slovenského protifašistického odboja spracoval aj v hre Prekroč svoj tieň (1974).
Do súčasnosti zasadil dej hry Sonatína pre páva (1976), ktorá niesla typické znaky Zahradníkovej autorskej poetiky vyznačujúcej sa konfliktami medzi postavami, čo sa prejavilo aj v ďalších divadelných hrách Návraty (1977), Omyl chirurga Moresiho (1982), Prelúdium v mol (1984), Post scriptum (1985), Polostrovy vianočné (1987), Prominent na úrazovke (1989) a Azyl (1994). Jeho dramatická tvorba prenikla aj na divadelné javiská v Rusku, Maďarsku, Nemecku, Poľsku či Fínsku.
Medzi jeho známe projekty patrí aj úspešný päťdielny televízny seriál Tridsaťdeväť stupňov v tieni (1975) a televízne hry Passadoble pre infarkt (1981) a Vymodelujem more (1984).
V januári 2003 prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster udelil Osvaldovi Zahradníkovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o rozvoj slovenskej dramatickej tvorby. V tom istom roku získal na XVIII. festivale rozhlasovej hry Bojnice 2003 ocenenie v kategórii pôvodná rozhlasová hra 2001 - 2002 pre dospelých za hry Milénium, Pár-nepár, Únos.
Dramatik Osvald Zahradník zomrel 16. augusta 2017 v Bratislave vo veku 84 rokov.
www.ZIVOTPO.sk
